Prvé písomné pamiatky o existencii obce Smolenice pochádzajú z polovice 13. storočia, i keď ich vznik treba hľadať už v dobe novofeudálnej. Ako majitelia panstva sa vystriedali viaceré šľachtické rody. Napr. v r. 1388 darovacou listinou kráľa Žigmunda pripadli vojvodcovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Od r. 1438 sa novým majiteľom Smoleníc stal pezinský a svätojurský gróf Juraj.

V 15. stor. vzrástol význam Smoleníc, lebo v obci bol vybudovaný hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Začiatkom 16. stor. získavajú Smolenice Országhovci. Roku 1777 preberá Ján Pálffy do zálohu smolenické panstvo. Pálffyovci neobývali Smolenický hrad, ktorý už za posledného Erdödyovca - Krištofa III. upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu. Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vežou.

Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na začiatku 20. stor. majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy st. Prvé práce na hradbách zámku sa začali už v r. 1887 úpravou bášt. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Gróf Pálffy dal zámok postaviť vo vlastnej réžii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Prvá svetová vojna bola príčinou prerušenia stavebných prác na zámku. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a bol v nich umiestnený archív rodu Pálffyovcov. Až do skončenia druhej svetovej vojny sa na stavbe nepokračovalo. V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný a zariadený a 26.6.1953 bol odovzdaný SAV, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta.

Na úpätí Malých Karpát, cca 60 km severozápadne od Bratislavy sa nachádza obec Smolenice so známym Smolenickým zámkom. Tento bol v r. 1953 odovzdaný Slovenskej akadémii vied ako účelové ubytovacie zariadenia. Postupne sa interiér zmodernizoval tak, aby sa dal využívať na konferencie, sympóziá, odborné semináre a iné vzdelávacie podujatia a od 26.6.1953 slúži Smolenický zámok ako Kongresové centrum SAV. Prostredie je prispôsobené na tento účel a poskytuje reprezentačné priestory na pracovné a aj spoločenské podujatia, pre ktoré je k dispozícii.

Okrem rokovacích priestorov sú v zámku ďalšie priestory zabezpečujúce pohodlie návštevníkom a účastníkom akcií: Reštauračné priestory s kapacitou 64 miest vo Veľkej jedálni, Umelecká jedáleň s kapacitou 36 miest, zámocký bar. Na spoločenské posedenia sa môže využiť i dolné nádvorie zámku so živánčiskom, či vinárňou v bašte (30 miest). Celková ubytovacia kapacita Kongresového centra SAV je 85 lôžok umiestnených v 1,2,3 posteľových izbách a 5 apartmánoch. Priestory v zámku slúžia prednostne pre akcie SAV, ale voľná ubytovacia kapacita sa prenajíma i cudzím organizáciám s prioritou pre štátne organizácie, ministerstvá a vysoké školy. Počas letných prázdnin sa zariadenie využíva na rekreačné týždenné pobyty pre pracovníkov SAV a v rámci voľnej kapacity i pre cudzie organizácie. Pre verejnosť je zámok otvorený v letných mesiacoch júl-august, kedy sú zabezpečené prehliadky zámku s odborným výkladom sprievodcu.